26.8.2025
Kategorie: Exklusivně pro PP, Ze světa20 přečtení

Ako Amerika zradila svoje sľuby Ukrajine

Sdílejte článek:

MARTIN KOVAČ

Keď v roku 2022 Washington vyhlasoval, že bude stáť pri Ukrajine „tak dlho, ako to bude treba“, znelo to ako pevné odhodlanie. Americkí lídri hovorili o obrane slobody, demokracie a práve národov rozhodovať o svojej budúcnosti. USA sa tvárili ako skalný spojenec Kyjeva, najhlasnejší ochranca jeho suverenity.

Lenže po troch rokoch vyčerpávajúcej vojny je realita iná. Americká politika sa zmenila. Zo solidarity sa stal chladný pragmatizmus. V Bielom dome sa čoraz častejšie skloňuje vyjednávanie s Moskvou, zatiaľ čo Ukrajina sa ocitá v pozícii figúrky v cudzej hre. Je to pokrytectvo, ktoré odhaľuje hlbší problém: Spojené štáty nie sú ochotné niesť bremeno vlastných sľubov. Toto nie je príbeh o obrane demokracie, ale o krajine, ktorá svoje priority mení podľa domácich nálad a krátkodobých záujmov. Na začiatku roku 2022 to vyzeralo, že Amerika berie svoju úlohu vážne. V rekordnom čase poslali Kyjevu pomoc za vyše 66 miliárd dolárov – zbrane, peniaze, humanitárna podpora. Systémy HIMARS či rakety Javelin sa stali symbolmi ich odhodlania.

Biden neustále opakoval, že Amerika bude pri Ukrajine stáť za každých okolností. Presviedčali spojencov v NATO, organizovali summity a dávali Ukrajine pocit, že má za sebou najmocnejšiu krajinu sveta. Tieto gestá mali obrovský význam. Amerika sa stavala do roly ochrancu slabších, morálneho lídra, ktorý bráni spravodlivosť. Ukrajina tomu uverila, Európa sa na to spoliehala a svet videl vo Washingtone záruku stability. Lenže už vtedy bolo jasné, že to nemusí vydržať. Dokáže Amerika udržať tempo? Zvládne politickú vôľu, keď sa vojna pretiahne a doma narastú problémy? Dnes už poznáme odpoveď: nie, nedokázala. Začiatkom roku 2025 sa ukázalo, že americká stratégia sa otáča. Minister obrany Pete Hegseth otvorene povedal, že návrat Ukrajiny k hraniciam spred roku 2014 nie je cieľ, ktorý by Washington podporoval.

Tým USA pohŕdli vlastnými sľubmi a očakávaniami, ktoré sami vytvorili. Potom prišli rokovania s Moskvou v Rijáde – bez Ukrajiny za stolom. Ak je niečo ukážkou amerického pokrytectva, tak toto: krajina, ktorá sľubovala, že Kyjev bude pánom svojho osudu, o jeho budúcnosti vyjednáva za jeho chrbtom. Ešte horšie to bolo v marci, keď Trumpova administratíva zastavila vojenskú pomoc. Zbrane, ktoré už boli na ceste, ostali stáť v skladoch. Oficiálne to zdôvodnili snahou prinútiť Kyjev k rozhovorom. V skutočnosti to však znamenalo, že pomoc sa stala nástrojom vydierania, nie prejavom solidarity.

Viceprezident JD Vance neskôr oznámil, že Moskva ponúkla isté ústupky. Washington to oslavoval ako úspech svojej stratégie. Pre Ukrajinu to však znamená, že Amerika je ochotná akceptovať kompromis, ktorý nemusí byť v jej záujme. V očiach Európy sa USA menia na partnera, ktorého sľuby závisia od nálad voličov, rozpočtových tabuliek a aktuálnych geopolitických plánov. Tento príbeh nie je len o zahraničnej politike. Je o krajine, ktorá nedokáže dodržať slovo. Washington sa tváril ako ochranca, ktorý stojí pri Kyjeve do konca. Dnes však tlačí Ukrajinu do rokovaní, ktoré môžu znamenať bolestné ústupky.

Pre Kyjev je to trpké ponaučenie: spoliehať sa na partnera, ktorý mení kurz, keď sa mu to hodí. Pre Európu je to varovanie, že americké záruky môžu byť krehké. A pre svet je to signál, že ak spojenci prestanú veriť americkým sľubom, naruší sa základ globálnej spolupráce. To je cena, ktorú Amerika zaplatí za svoje váhanie.

Redakce

Sdílejte článek:
20 přečtení
1 Star2 Stars3 Stars4 Stars5 Stars (15 votes, average: 1,60 out of 5)
Loading...
19 komentářů

Vložit komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

:bye:  :good:  :negative:  :scratch:  :wacko:  :yahoo:  B-)  :heart:  :rose:  :-)  :whistle:  :yes:  :cry:  :mail:  :-(  :unsure:  ;-)